V priestoroch kotolne sa zachoval pôvodný parný kotol a ostatné časti centrálneho vykurovacieho systému. Ako celok predstavujú unikátnu technickú pamiatku, ktorá dokumentuje technologickú vyspelosť a zručnosť našich predkov. Výrobcom parného kotla bola firma Poledniák Károly z Košíc. Nainštalovaný bol pravdepodobne po požiari objektu v roku 1909. Jeho hlavnou funkciou bola výroba prehriatej pary požadovaného tlaku a teploty. Princíp činnosti bol pomerne jednoduchý. Do uzatvorenej nádoby z ocele (kotol) bola privádzaná voda, ktorú ohrievalo teplo získané zo spaľovania paliva – dreva. Prehriatím vody pod zvýšeným tlakom vznikla para slúžiaca ako nosič tepla vo vykurovacom systéme alebo zdroj tepla pre vodu a parný kúpeľ (saunu) v rituálnych kúpeľoch. Podľa židovských rituálnych predpisov voda používaná v mikve nesmela byť ohrievaná na priamom ohni. Budova kotolne je zapísaná v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 1789/3.